Rímsko-katolícky kostol
Rímsko-katolícky kostol
Inštitúcia je pod štátnou ochranou pamiatok.
Csesztve, Kossuth Lajos út 98. (Hrsz. 1)
Csesztve, Kossuth Lajos út 98. (Hrsz. 1)
Telefón: +36-35-344-428, iba vopred ohlásené návštevy, vstup zadarmo.
Obec pochádza z XIII. storočia, je známa aj svojim kostolom, ktorý nesie znaky štýlu romaniky a rannej gótiky.
Obec pochádza z XIII. storočia, je známa aj svojim kostolom, ktorý nesie znaky štýlu romaniky a rannej gótiky.
Rímsko-katolícky kostol
Podľa odbornej literatúry kostol bol postavený v roku 1212, a budova už figuruje v zozname farností v roku 1382. Budovu postavenú v románskom štýle zrekonštruovali s gotickými prvkami okolo roku 1450. Kostol tvorí jedna loď s východnou vysunutou vežou v strede kostola. Veža je jednoduchá, štvorposchodová, steny z dvoch častí sa skladajúcej lode sú stredoveké. Svätyňa je užšia, oktaeder sa uzatvára tromi jeho stranami, dva polkruhy, okná románského a gotického štýlu, piliere ju zdobia. Krsteľnica pochádza z XIV. storočia, nový, oproti postavený oltár má v sebe zamontovanú časť stredovekého oltáru. Kazateľnica nesie znaky štýlu rokoko, a nachádza sa na severnej strane víťazného obluku lode.
Chrám kalichu sa počas tureckého panstva zrútil, ale stredoveký kostol ešte stál aj v roku 1713. Potom ho prestavali viackrát v štýle baroku. Svätyňa bola vybavená dňešnou klenbou v roku 1717, ale nezachovala sa dlho, kostol totiž vyhorel v roku 1731. V roku 1757 kostol zvovu pohltil oheň, vtedy sa postavila dnešná klenba lode. Štvrtá baroková prestavba bola zrealizovaná v roku 1792, a podľa údajov farnosti a postavenie veže sa datuje tiež v tomto období. V roku 1885 vežu zvýšili o meter, v roku 1914 k južnému múru postavili sakrstiu. Najstarší, zvon bez datovania vytvorili medzi 1760-63. Dnešný stav dosiahli s rekonštrukciou, ktorá sa konala v roku 2008.
Podľa Nándora Kálnaya - učiteľa Madáchovských detí - ho postavili v roku 1212, o tom svädčí aj vyryté číslo v kameni klenby. Ale spoliehajúc na výskumy Jenőa Rácza - obyvateaľ Bakópuszta, archeológa, restaurátora, kňaza reformovanej cirkvy - tvrdí, že tu kostol nemohol stáť, keďže dedina pred tatárským vpádom bola v Miklós Völgy. Po vpáde tatárov sa presťahovala dedina na dnešné svoje miesto, a tak aj kostol sa mohol postaviť iba v druhej polovici XIII. storočia. Je pravda, že vyryté číslo v kameni sa dá prečítať aj ako 1272. Každopádne katolícka cirkev a dedina krásne oslávili 800. rok postavenia kostola v roku 2012.
Chrám kalichu sa počas tureckého panstva zrútil, ale stredoveký kostol ešte stál aj v roku 1713. Potom ho prestavali viackrát v štýle baroku. Svätyňa bola vybavená dňešnou klenbou v roku 1717, ale nezachovala sa dlho, kostol totiž vyhorel v roku 1731. V roku 1757 kostol zvovu pohltil oheň, vtedy sa postavila dnešná klenba lode. Štvrtá baroková prestavba bola zrealizovaná v roku 1792, a podľa údajov farnosti a postavenie veže sa datuje tiež v tomto období. V roku 1885 vežu zvýšili o meter, v roku 1914 k južnému múru postavili sakrstiu. Najstarší, zvon bez datovania vytvorili medzi 1760-63. Dnešný stav dosiahli s rekonštrukciou, ktorá sa konala v roku 2008.
Podľa Nándora Kálnaya - učiteľa Madáchovských detí - ho postavili v roku 1212, o tom svädčí aj vyryté číslo v kameni klenby. Ale spoliehajúc na výskumy Jenőa Rácza - obyvateaľ Bakópuszta, archeológa, restaurátora, kňaza reformovanej cirkvy - tvrdí, že tu kostol nemohol stáť, keďže dedina pred tatárským vpádom bola v Miklós Völgy. Po vpáde tatárov sa presťahovala dedina na dnešné svoje miesto, a tak aj kostol sa mohol postaviť iba v druhej polovici XIII. storočia. Je pravda, že vyryté číslo v kameni sa dá prečítať aj ako 1272. Každopádne katolícka cirkev a dedina krásne oslávili 800. rok postavenia kostola v roku 2012.